Štátne dlhopisy sú dlhové cenné papiere vydávané štátom (vládou alebo ministerstvom financií) s cieľom získať finančné prostriedky na krytie štátneho rozpočtového deficitu alebo financovanie verejných výdavkov.
Základné charakteristiky
Štátne dlhopisy
Emitent: Štát (v SR je to Ministerstvo financií SR prostredníctvom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity – ARDAL)
Menovitá hodnota: Suma, ktorú štát splatí držiteľovi dlhopisu po uplynutí doby splatnosti.
Kupón (úrok): Pravidelná výplata úroku veriteľovi – môže byť fixná alebo pohyblivá.
Splatnosť: Zvyčajne od 1 roka do 30 rokov (krátkodobé, strednodobé, dlhodobé).
Druhy štátnych dlhopisov
Štátne dlhopisy sa rozdeľujú podľa doby splatnosti do troch základných kategórií. Najkratšiu splatnosť majú štátne pokladničné poukážky, ktoré sú splatné do jedného roka a slúžia najmä na krátkodobé financovanie štátnej likvidity.
Strednodobé dlhopisy majú splatnosť v rozmedzí 2 až 10 rokov a využívajú sa na financovanie konkrétnych rozpočtových potrieb v strednodobom horizonte.
Najdlhšiu splatnosť majú dlhodobé dlhopisy (tzv. bonds), ktorých splatnosť presahuje 10 rokov a ktoré štát vydáva najmä na financovanie veľkých infraštruktúrnych projektov alebo dlhodobého verejného dlhu.
Prečo ich štát vydáva?
- Krytie rozpočtového schodku
- Financovanie infraštruktúry a verejných investícií
- Refinancovanie starého dlhu
Výhody pre investora
- Považované za najbezpečnejšiu investíciu (riziko bankrotu štátu je nízke)
- Pravidelný výnos (kupónové platby)
- Likvidita – obchodovateľné na sekundárnom trhu
Rizika
- Inflačné riziko – inflácia môže znížiť reálnu hodnotu výnosu
- Úrokové riziko – rast trhových úrokov znižuje trhovú cenu dlhopisu
- Kreditné riziko – teoretická možnosť, že štát nesplatí dlh (napr. Grécko 2012)
Štátne dlhopisy tvoria základ každého finančného systému a sú referenčným nástrojom pri oceňovaní ostatných investícií.